Kto z nás nepočul o staručkom pánovi zo susedstva, ktorý zomrel niekoľko mesiacov po smrti milovanej manželky? Alebo o matke, ktorá zomrela od žiaľu nad smrťou svojho dieťaťa? Ľudovo sa tomu hovorí, že im to "zlomilo srdce", staršie ročníky poznajú aj výraz "zabanovať sa za niekým".

Až v posledných dvadsiatich rokoch sa začali kardiológovia a psychiatri zaoberať týmto javom - "kurióznymi zhodami".

Zistili tak, že rovnováha v srdci ovplyvňuje mozog. Niektorí špecialisti - lekári dokonca hovoria o neoddeliteľnom systéme srdce - mozog.

Súlad (koherencia) medzi srdcom a mozgom má blahodárne účinky na celý náš organizmus. Spomaľuje starnutie, znižuje stres a únavu, potlačuje úzkosť a chráni pred depresiami. V noci napomáha lepšiemu spánku a počas dňa lepšiemu využívaniu koncentračnej schopnosti a schopnosti vykonávať rôzne činnosti.

Liek, ktorý by toto dokázal zatiaľ nemáme, ale máme k dispozícii metódu, jednoduchú a účinnú, ktorá toto všetko dokáže. Ide o nácvik srdcovej koherencie, ktorá predstavuje stav synchronizácie (nastolenie harmónie) medzi naším srdcom, mozgom a autonómnym nervovým systémom. Koherencia to nie je len relaxácia, je to stav relaxácie a revitalizácie zároveň.

Najsilnejší vzťah medzi srdcom a mozgom vytvára autonómna nervová sústava, čo je časť centrálnej nervovej sústavy, ktorá riadi funkciu všetkých orgánov, a to nezávisle na našej vôli.

Vegetatívny nervový systém (autonómna nervová sústava/ ANS) sa skladá z časti nazvanej sympatikus, ktorý uvoľňuje adrenalín a noradrenalín, kontroluje reakcie pri útoku alebo úteku, zrýchľuje srdcovú činnosť a z časti nazvanej parasympatikus, ktorý spomaľuje činnosť srdca a navodzuje stav uvoľnenia a pokoja. Tieto dva systémy "plyn a brzda" sú neustále v rovnováhe a vďaka tomu sme schopní sa okamžite prispôsobiť zmenám, ktoré nastanú v našom okolí.

Napr. zajac, ktorý sa pokojne pasie pred svojou norou, môže kedykoľvek pastvu prerušiť, zdvihnúť hlavu, vztýčiť uši a vetriť, či nablízku nie je nepriateľ, akonáhle nebezpečenstvo pominie, rýchlo sa vráti spokojne k pastve. Práve tak aj človek, k prijatiu nepredvídateľných vecí potrebujeme zároveň plyn aj brzdu, ktoré musia byť v dokonalej funkčnosti, rovnako silné, aby sa v prípade potreby navzájom kompenzovali.

Pretože sa obe časti ANS takto neustále udržiavajú v rovnováhe, zrýchľujú a následne spomaľujú srdcovú frekvenciu, interval medzi dvoma údermi srdca nie je nikdy rovnaký. Hovoríme o variabilite srdcového rytmu. Je to zdravý jav, ktorý svedčí o správnom fungovaní systému "plyn - brzda". Nie je vhodné si to mýliť s arytmiami, napr. tachykardiou, náhle prudké zrýchlenie srdca, ktoré trvá aj niekoľko minút, alebo s divokým búšením srdca počas panického ataku. Toto už predstavuje symptóm nenormálnej situácie, keď chod srdca už neovplyvňuje parasympatiková "brzda". Druhým extrémom je prípad, keď srdce pracuje úplne pravidelne ako metronóm, t.j. bez akejkoľvek odchýlky. Zistilo sa, že srdce bije úplne presne len niekoľko mesiacov pred smrťou.

Najväčší pokles variability srdcovej frekvencie spôsobujú negatívne emócie ako hnev, smútok, úzkosť, dokonca aj každodenné starosti a obavné myšlienky vnášajú do fyziológie chaos.

Naopak, koherenciu priaznivo ovplyvňujú pozitívne emócie ako radosť, vďačnosť, láska. Zrýchľovanie a spomaľovanie srdcovej frekvencie je vtedy pravidelné.

Koherencia srdcového rytmu predstavuje pre ľudský organizmus reálnu úsporu energie. Koherencia umožňuje mozgu, aby pracoval rýchlejšie a presnejšie. V takomto stave sa dokážeme adaptovať na rôzne nepredvídateľné situácie, pretože naša fyziológia sa nachádza v optimálnej rovnováhe. Stav koherencie nevyžaduje, aby sme sa izolovali od okolitého sveta, naopak, je to stav spojenia s vonkajším svetom, pričom tento vzťah je skôr harmonický ako konfliktný.

Ľudia na situáciu, v ktorej sa nachádzajú, najčastejšie reagujú zameraním pozornosti na vonkajšie podmienky. Často vtedy hovoria: "Keby som len mohol zmeniť túto situáciu, v ktorej som, hneď by mi bolo lepšie." alebo snívajú o "lepších časoch", "až konečne doštudujem..., až deti odrastú...až budeme na dôchodku...". Bohužiaľ sa to len zriedka odohrá podľa ich predstáv. Záver, ktorý vyplýva zo skúmania blahodárnych účinkov srdcovej koherencie, je úplne opačný. K problémom musíme pristupovať naopak. Teda namiesto toho, aby sme sa snažili o dosiahnutie ideálnych vonkajších podmienok, musíme začať kontrolovať svoje vnútro, vlastnú fyziológiu. Skrotením fyziologického chaosu a nepohody, t.j. dosiahnutím maximálnej koherencie, dospejeme okamžite do stavu, kedy sa automaticky cítime lepšie, zlepšíme tak svoje vzťahy k druhým, koncentráciu, výkonnosť. Priaznivé okolnosti, o ktoré sme sa tak snažili, zrazu nastanú, ale sú takpovediac vedľajším produktom, druhotným ziskom z dosiahnutia koherencie. Akonáhle sa naučíme ovládať vlastné vnútro, prestane nám toľko záležať na tom, čo sa deje vo vonkajšom svete.

A ako sa naučiť koherencii?

Metóda pozostáva z postupných krokov:

1.krok - cvičenie obrátenia pozornosti do vlastného vnútra. Najlepšie je začať dvoma pomalými, hlbokými nádychmi. Tie okamžite stimulujú parasympatikus a rovnováhu trochu vychýlia smerom k fyziologickej "brzde". K dosiahnutiu maximálneho účinku je nutné sústrediť pozornosť na dokonalý výdych. Potom urobiť pár sekundovú pauzu, až príde chvíľa na ďalší prirodzený nádych. Je dobré nechať sa unášať výdychom, až sa prirodzenou cestou premení v príjemnú ľahkosť. K dosiahnutiu maximálneho účinku srdcovej koherencie je nutné po 10 - 15tich sekundách stabilizácie hlbokým dýchaním obrátiť vedome pozornosť k hrudníku, k oblasti srdca.

2.krok - predstavíme si, že dýchame cez srdce alebo strednú časť hrudníka, pokiaľ ešte necítime srdce priamo. Predstavujeme si, že náš dych vchádza a vychádza cez srdce. Nájdeme si pritom svoj vlastný a pohodlný rytmus.

3.krok - napojíme sa na pocit tepla, ktorý vnímame v hrudi, sledujeme ho. Tento pocit sa zo začiatku prejavuje len nepatrne, možno ho účinne povzbudiť tým, že si vyvoláme pozitívny pocit - myslíme na niečo, za čo sme vo svojom živote vďační, čo dobré nás v živote postretlo, alebo myslíme na niekoho (deti, partner, domáci miláčik), alebo na niečo (západ slnka z poslednej dovolenky, obľúbený koníček), čo máme radi a na čom nám záleží. Pri tomto cvičení je možné časom postrehnúť, že sa nám na tvári - na perách objaví úsmev, ktorý akoby sa zrodil v hrudi a rozkvitol na tvári.

Čím viac budeme trénovať túto prirodzenú techniku, tým ľahšie dosiahneme stav koherencie.

Toto je prirodzený spôsob dosiahnutia koherencie, u niektorých ľudí, ktorí žijú hlbokým duchovným životom môže byť cestou nácviku koherencie aj modlitba.

Počítačový program, ktorý meria variabilitu srdcovej frekvencie, umožňuje zobraziť na sekundu presne, ako myslenie ovplyvňuje koherenciu a chaos. Keď sústredíme pozornosť na srdce a pocit vďačnosti, doslova vidíme (na obrazovke počítača), ako dochádza k zmene fáz a koherencia sa zosilňuje v podobe mierneho vlnenia. Ak sa necháme rozptyľovať negatívnymi myšlienkami a obavami, čo je normálna tendencia nášho mozgu, po niekoľkých sekundách sa koherencia zníži a nastane chaos. Ak sa poddáme hnevu, chaos sa okamžite prudko zvýši a krivka na obrazovke bude svojím tvarom pripomínať "hrozivý horský hrebeň". Program na "biofeedback" umožňuje okamžité zobrazenie koherencie, a tým urýchľuje jej nácvik. Naša psychologická ambulancia v Košiciach Vám ponúka možnosť využiť aj tieto služby.

Viac sa o programe HRV biofeedback (biofeedback srdcovej variability) môžete dozvedieť na stránke: www.mindsolutions.sk

 (pozn. text voľne spracovaný podľa zdroja: Uzdravení bez léku. David Servan - Schreiber, vyd. Portál)