Je v súčasnej dobe jedným z najrozšírenejších psychoterapeutických smerov.
Vznikla v druhej polovici 20. storočia ako výsledok úspešnej integrácie behaviorálnej a kognitívnej terapie.
Vďaka svojej preukázanej účinnosti, praktickej využiteľnosti formou individuálnej, skupinovej, párovej i rodinnej terapie u širokého spektra psychických obtiaží sa KBT stala jedným z vedúcich a najdynamickejšie sa rozvíjajúcich psychoterapeutických smerov súčasnosti.
Vo svojej teórii a praxi integruje podnety z mnohých ďalších psychoterapeutických smerov.

Základné charakteristiky KBT

• je štrukturovaná
• vzťah medzi terapeutom a pacientom je vzťahom vzájomnej spolupráce
• vychádza z ucelenej teórie vzniku a udržiavania psychických porúch
• zameriava sa na riešenie prítomných problémov
• zameriava sa na konkrétne, ohraničené problémy
• zameriava sa predovšetkým na faktory udržiavajúce problému
• používané terapeutické postupy nie sú cieľom, ale len prostriedkom k dosiahnutiu konkrétneho cieľa, na ktorom sa pacient s terapeutom dopredu dohodli
• zameriava sa na konkrétne zmeny v živote
• jej konečným cieľom je samostatnosť klienta

(zdroj: http://www.kbt.sk/o-je-kbt.html)

príklad: pacient s diagnostikovanou panickou poruchou sa v terapii postupne naučí rozumieť príznakom ochorenia
(búšenie srdca, pocit, že sa neviem nadýchnuť - zadusím sa, triaška, potenie, pocit extrémneho strachu, myšlienka na to, že "zomriem"),
prestane sa ich báť, uvedomí si, kedy je to lepšie, kedy horšie, a ktoré faktory to ovplyvňujú, čím dostane svoje fyziologické-telesné prejavy úzkosti pod kontrolu,
spolu s terapeutom sa naučí zachytiť svoje obavné myšlienky (napr. "čo ak teraz zomriem, čo ak je to infarkt a nik mi nepomôže?"), ktoré týmto stavom úzkosti predchádzajú a naučí sa ich zmeniť vo svoj prospech (napr."to, že sa mi rozbúšilo srdce, neznamená, že mám infarkt, je to len prirodzená reakcia môjho netrénovaného tela na vynaloženú telesnú námahu" alebo "podobný stav som prežil už veľakrát a nič sa mi nastalo"),
čím dosiahne zmenu vo svojom prežívaní (namiesto úzkosti - kľud) a vo svojom následnom správaní sa (napr. namiesto zabezpečovacieho správania ako je vyhľadanie lekára, kontrolné meranie krvného tlaku apod. začne predýchavať, dokáže sa sám upokojiť a zamerať sa na nejakú činnosť).
Výsledkom terapie je, že pacient sa stane sebavedomejším a sebestačnejším v kritických situáciách, cieľom teda nie je to, aby sa stav úzkosti v pacientovom živote už nikdy nevyskytol, ale aby sa tento stav, pokiaľ sa vyskytne, naučil zvládnuť bez toho, aby sa ho bál.